Na Slovensku tvoríme čoraz viac odpadu. Až 60 % komunálneho odpadu končí na skládkach. Žiaľ, veľká časť tam nepatrí. Hovoríme o našej srdcovej téme, o bioodpade, či už zelenom z parkov a záhrad, alebo kuchynskom.
Pritom ide o mimoriadne vzácny zdroj živín. Po skompostovaní a aplikácii do pôdy bráni erózii, obohacuje ju, a tým zvyšuje kvalitu pestovaných plodín, a teda aj naše zdravie.
Ak však skončí v čiernej nádobe na zmesový odpad, putuje na skládku. Tu sa rozkladá bez prístupu vzduchu v neprirodzenom prostredí a vytvára skleníkové plyny. Práve pre bioodpad sú skládky jedným z najväčších znečisťovateľov ovzdušia na svete.
Začnite s odpadom, ktorého je najviac
Čo obsahuje vaša smetná nádoba?
- Bioodpad tvorí podľa našich analýz viac ako polovicu odpadu v smetných košoch. Ak nezhnije na skládke, môže pomôcť zlepšiť životné prostredie a šetriť peniaze.
- Kompostovaním sa zmení na organické hnojivo, ktoré posilní pôdu a rastliny a zabráni ďalším zmenám klímy. Kompostovať môže každý. Občan i samospráva.
V roku 2021 budú samosprávy musieť zaviesť triedený zber biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu. Je to dôležitý krok v boji za záchranu planéty.
Menšie obce povinnosť vyriešia kompostérmi v každej domácnosti, ale ostatné potrebujú efektívny systém, ktorý im umožní udržať náklady na odpadové hospodárstvo na súčasnej úrovni. Je to tiež príležitosť urobiť zber odpadov tak pohodlným, že zásadne zvýši aj mieru triedenia. Pre samosprávy je to výzva.
Obávajú sa vysokých nákladov a nakladania s týmto odpadom. Veď kuchynský odpad zapácha, je vlhký a špinavý. Našťastie, v Európe je mnoho dobrých príkladov z praxe, kde zber kuchynského odpadu úspešne funguje už desaťročia.
Dosahujú úroveň triedenia viac ako 80 %, kým na Slovensku je to menej ako 40 %. Miera triedenia u nás ovplyvňuje výšku poplatku za skládkovanie. Čím je v obci či meste nižšia, tým sú vyššie ich výdavky na skládkovanie a rastú poplatky za odpad pre občanov.
Ako uzavrieť prirodzený cyklus
Zahraničné mestá dosiahli úspech vďaka zmene systému. Vymenili stojiská s kontajnermi za menšie nádoby. Začali s častým zberom bioodpadu z každej domácnosti. Vzrástlo triedenie a výrazne kleslo množstvo skládkovaného odpadu.
Zmene predchádzala informačná kampaň. Aby zvýšili motiváciu občanov, označili nádoby čipmi a evidovali ich zber. Obyvatelia začali platiť len za to, čo vyhodia. Vďaka tomu vzrástla miera triedenia nad 80 %.
Bioodpad nepatrí na skládku a z dôvodu vlhkosti ani do spaľovne. Mal by skončiť v kompostárni, kde sa zmení na kvalitné hnojivo. Uzavrie sa tak jeho prirodzený kolobeh v prírode. Neplytvajme materiálom, ktorý chráni pôdu pred eróziou, suchom, požiarmi. Dodáva vitamíny a minerály potrave a chráni planétu pred zmenou klímy.
Je to jednoduché. Stačí ho len vyhodiť správnym smerom. JRK Slovensko pomáha samosprávam nastaviť efektívne odpadové hospodárstvo, rozhodujúce je však zapojenie obyvateľov. Pretože aj tu platí, že začať musí každý od seba.
Mgr. Martina Gaislová, MBA, riaditeľka spoločnosti JRK Slovensko
