DR. MICHAELA MUSILOVÁ, PHD., MSC
Slovenská astrobiologička a riaditeľka simulovaných marťanských a mesačných misií na výskumnej stanici HI-SEAS v USA
Žije svoj vysnívaný život. Už v detstve jej učaroval vesmír, a tak všetku svoju energiu, štúdium a voľný čas podriadila svojmu snu. Viac sa o jej kariére a podpore žien vo vesmírnom odbore dočítate v našom rozhovore.
Máte veľmi zaujímavú prácu. Aká bola vaša cesta za astrobiológiou?
Cez knihy som sa ako dieťa zaľúbila do celého vesmíru. Uvažovala som nad tým, či na iných planétach môže existovať život. Dokonca som písala poviedky o rôznych mimozemšťanoch a ich živote! O pár rokov neskôr som stretla prvého slovenského kozmonauta Ivana Bellu a vtedy mi došlo, že by som tiež chcela robiť takúto prácu. V tom čase sa však niečo také dalo študovať len v zahraničí. Prijali ma na University College London, kde som študovala geológiu a astrofyziku, neskôr sa mi podarilo dostať na americký Caltech, kde som sa zase mohla viac venovať biológii a mikrobiológii. Na obe univerzity by som sa však nedostala bez získania niekoľ kých významných štipendií. Obetovala som tomu všetok svoj čas aj peniaze, no oplatilo sa.
Ktoré z vašich doterajších úspechov boli pre vás najvýznamnejšie?
Popri štúdiu na spomínanom Caltechu sa mi ako 21-ročnej študentke podarilo získať výskumný grant a začala som pracovať ako navštevujúci výskumník v NASA. Neskôr sa mi zase podarilo získať štipendium a výskumný grant pre doktorandský výskum na Bristolskej univerzite, kde som sa mohla ďalej venovať výskumu organizmov žijúcich v extrémnych podmienkach. Robila som tiež výskum v Grónsku, Japonsku a dokonca ma v roku 2014 vybrali do prvej britskej posádky pre simulovanú misiu na Mars, ktorá sa stala odrazovým mostíkom pre ďalších vyše 30 simulovaných misií nielen na Mars, ale aj na Mesiac. A stále pribúdajú ďalšie!
Taktiež ste sa stali riaditeľ kou stanice HI-SEAS. Ako sa vám to podarilo?
V roku 2018 som odcestovala na Havaj, kde si ma vybrali na NASA simulovanú misiu na Mars. Spolupracovala som tam na rôznych HI-SEAS projektoch a moje nápady sa im tak páčili, že mi ponúkli miesto riaditeľky. Cieľom HI-SEAS projektu je pripraviť ľudí a technológie na život na Marse a Mesiaci v spolupráci s NASA, Európskou vesmírnou agentúrou a inými vesmírnymi firmami a organizáciami z celého sveta. Skúšame, aké skafandre si tam ľudia musia vziať, čo by tam jedli, ako budú riešiť krízové situácie… Stanica je umiestnená v naozaj nehostinných podmienkach na sopke, veľmi podobným tým na Marse a Mesiaci, takže je to na simulácie skvelé miesto.
Aké sú vaše skúsenosti so ženským zastúpením v tomto „vesmírnom“ odbore?
V triedach som bola väčšinou jediná žena, no časom sa to zlepšilo a napríklad v roku 2015 nás bolo v rámci ročníka Medzinárodnej vesmírnej univerzity asi 30 % žien. Momentálne je zastúpenie oboch pohlaví v pomere 50 : 50. Dokonca sa to vyrovnáva aj medzi vyučujúcimi. Preto je dôležité ženám ukazovať, že aj ony na to majú. V HI-SEAS sa momentálne zúčastňuje simulovaných misií až 60 % žien, čo je skvelé!
Čo sa podľa vás musí zmeniť, aby sa ženy o takúto prácu zaujímali viac?
Okrem toho, že im treba ukazovať ženy, ktoré v tomto odbore už reálne pracujú a sú úspešné, tak je dôležité im pripraviť aj vhodné podmienky. Ženy by mali napríklad dostať lepšie podmienky na materskú, prípadne mať v rámci budovy škôlku, aby mohli pracovať a zároveň sa nemuseli vzdať rodiny, čo býva často veľký problém.
