Peter Búran známy ako spoluautor YouTube projektu BeWise vzdeláva a informuje o zaujímavých témach vedy, vesmíru, filozofie, psychonautiky a taktiež sa venuje problematike dezinformácií.
PETER BÚRAN
doktorand vo Fyziologickom ústave AV ČR, Laboratórium molekulárnej neurobiológie, autor projektu BeWise
Dosť sa venujete problematike dezinformácií. Ako vy sám bojujete proti tomu, aby ste im uverili?
Asi neexistuje odpoveď, ktorá by nezaznela už tisíckrát z úst iných ľudí. Ide stále o tie isté suché postupy – čítam správy z overených zdrojov, snažím sa neveriť náhodným príspevkom bez autorov a pokiaľ ma niečo zaujíma, aktívne si hľadám ďalšie informácie. Ak som sa sám dovzdelal o problematike očkovania počas pandémie, ťažko ma môže „nachytať“ správa, že mRNA vakcíny menia náš genóm. Takisto je dobrá vlastnosť pristupovať k správam „chladne“. Ak si všimnem, že správa vo mne vyvoláva tie najprimitívnejšie emócie, ako je strach alebo hnev, mal by som spozornieť.
Nie je hanba zmeniť názor alebo si priznať, že som zdieľal nejaké klamstvo alebo som mu uveril.
Naleteli ste v poslednom čase nejakým dezinformáciám, týkajúcim sa napríklad kovidu alebo vojny na Ukrajine?
V úvodný deň ruskej invázie na Ukrajinu som poslal niekoľko videí do skupinového chatu s kamarátmi, na ktorých boli zábery výsadkárov obsadzujúcich Kyjev alebo Charkov. Išlo o fake videá.
Máte tipy, ako sa dostať k pravdivým informáciám, a na čo si, naopak, dať pozor?
Čítať viacero overených a mainstreamových zdrojov. Mainstream znie dnes urážlivo, ale v skutočnosti to len znamená, že redakcie majú svoj kódex a neuverejňujú neoverené hlúposti. Samozrejme, že aj v tradičných médiách narazíme na nejaký prešľap. Sme ľudia a správy píšu ľudia. To však nie je argument, aby sme vyhodili celý zdroj.
Veľký pozor by som si dal na náhodné správy na Facebooku alebo Twitteri. Dávať pozor na to, aké emócie vo mne daná správa spúšťa, a okamžite spozornieť, ak je to strach alebo hnev. Nie vždy sa to dá robiť v reálnom čase, ale ľudia sme aj preto, že máme vyvinutú pomerne dobrú schopnosť introspektívy. Nie je žiadna hanba zmeniť názor alebo si priznať, že som zdieľal nejaké klamstvo alebo som mu uveril.
Pôsobíte v odvetví molekulárna neurobiológia. Schyľuje sa v poslednom čase k nejakým zaujímavým objavom, ktoré môžu zásadne ovplyvniť život na zemi, či dokonca zmeniť svet?
Ako prvá mi napadá genetická manipulácia našich genómov. Prinesie to veľmi veľa etických a morálnych otázok a neviem, či budeme schopní na ne odpovedať. Myslím si, že druhým veľkým objavom bude snáď objav príčiny nejakej neuropsychiatrickej poruchy. Napríklad o Alzheimerovej chorobe vieme desaťročia, no dodnes nám jej príčiny unikajú. Najväčší objav bude pochopenie vedomia. K tomu sa však neschyľuje, zdá sa, ani zďaleka.
Jedna z tém, ktorými sa zaoberáte, je použitie psychedelík vo vede. Môžete nám uviesť nejaký zaujímavý príklad?
V posledných rokoch sa obnovil výskum psychedelík pri liečbe rôznych psychiatrických porúch – depresia, závislosti, posttraumatická stresová porucha a podobne. Ide o kombinovanú liečbu, ktorá spája farmakologickú (podanie látky) a psychoterapeutickú intervenciu. Obzvlášť na poli depresie sa vynárajú zaujímavé dôkazy, že takýto postup môže dokonca prekonať súčasné postupy liečby. Ak by sa nám podarilo liečiť ľudí, ktorých dnes liečiť nevieme, zachránili by sme obrovské množstvo životov.
