Skutočne silná kybernetická obrana si vyžaduje, aby podniky prekročili rámec dodržiavania predpisov a prijali strategický, prispôsobivý prístup k digitálnej bezpečnosti.
Zora Mária Frešová
Digital Policy Officer at AmCham Slovakia | PhD student of Management
Aj v roku 2025 budú udávať smerovanie kybernetickej bezpečnosti nariadenia ako NIS 2. O základných komponentoch, ktoré spájajú praktické inovácie s osvedčenými stratégiami sa dočítate nižšie.
Základom ostáva Zero Trust Architecture (ZTA) ktorá predpokladá, že žiadny používateľ ani zariadenie nie sú bezpečné, a preto je potrebné neustále overovanie, napríklad dvojfaktorové overenie pre vstup do pracovného počítača. V roku 2025 sa však oplatí využívať vylepšené modely ZTA, ktoré zahŕňajú hodnotenie rizík a upravujú úrovne zabezpečenia na základe správania používateľov a kontextu. Príkladom je využitie AI na analýzu správania v reálnom čase pre včasnú reakciu na neobvyklé aktivity. Kombináciou AI s historickými údajmi o hrozbách môžu spoločnosti posilniť svoju obranu na základe špecifických vzorcov správania pre ich odvetvie. Takéto riešenia možno považovať ako adaptívne nadstavby, ktoré umožňujú rýchlejšie odhaliť potenciálne narušenia, skrátiť čas reakcie a zmierniť vplyv útokov.
Avšak sú aj prípady, kedy napriek najlepším snahám firiem príde k úspešnému kybernetickému útoku. V takomto prípade ponúka kybernetické poistenie základnú finančnú záchrannú sieť. Takéto poistenia ponúkajú napríklad pokrytie platby výkupného (ransomware), náklady na obnovu siete a dát a dokonca aj výdavky spojené s prestojmi.
Najlacnejšou a častokrát najrýchlejšou a najefektívnejšiu ochranou však stále zostáva informovanosť zamestnancov. Školenia zamestnancov v roku 2025 nemusia byť zamerané len na dodržiavanie predpisov, naopak, interaktívne školiace programy sa ukázali ako oveľa účinnejšie. Takéto školenia umožňujú zamestnancom učiť sa priamo zo simulácií kybernetických incidentov, scenárov či cvičení ako napríklad priama identifikácia pokusov o phishing.
V neposlednom rade pravidelné hodnotenia rizík sú nutné na kontinuálne preverovanie existujúcej ochrany a včasnej reakcie na neustále sa vyvíjajúce sa hrozby. Platí pravidlo, že častejšie je lepšie, čiže napríklad raz štvrťročne ako ročne. Pravidelné hodnotenia rizík môžu spoločnostiam pomôcť prispôsobiť sa rýchlo sa meniacemu prostrediu kybernetickej bezpečnosti.
Hoci je dodržiavanie predpisov základom, proaktívna stratégia kybernetickej bezpečnosti nad ich rámec je skutočný kľuč k prosperite v čoraz digitálnejšom a prepojenejšom svete.
