Ako vyzerá práca headhuntera na Slovensku a aké sú dôvody, prečo ľudia v poslednom čase menia zamestnanie? O tom sme sa porozprávali s profesionálnym lovcom zamestnancov Daliborom Slávikom v nasledujúcom rozhovore.
DALIBOR SLÁVIK
Slovenský headhunter, redaktor Forbes Espresso HR
Ako ste sa k práci headhuntera dostali a čím sa vlastne zaoberáte?
K Executive Search, alebo „ľudovo“ povedané k headhuntingu som sa dostal viacmenej prozaicky, prostredníctvom inzercie. Práca bola popísaná nielen zrozumiteľne, ale hlavne pútavo a vyprovokovala moju zvedavosť.
Bolo to v roku 2004 a odvtedy sa venujem vyhľadávaniu manažérov, či senior expertov. Avšak neoddeliteľnou prácou headhuntera je neustále rozširovať sieť profesionálnych kontaktov.
Ako dlho vám trvá nájsť správneho zamestnanca?
Nájsť vhodného, či kompetenčne „správneho“ človeka, samozrejme trvá nejaký čas. Dôležité nie sú len predošle pracovné skúsenosti, zručnosti, ľudská vyzretosť a know-how, ale aj motivácia človeka. To znamená, že nie vždy je pre ľudí, ktorých oslovujem správny čas na zmenu a tiež nie vždy majú záujem pracovať pre nášho klienta a to z rôznych dôvodov.
Od zadania klienta, cez zostavenie stratégie hľadania, identifikácie možných vhodných kandidátov/kandidátiek, cez telefonický screeening a štruktúrovaný rozhovor/interview až po predstavenie skupiny 2 až 4 vhodných ľudí to trvá približne 4 týždne.
Líšia sa niečím headhunting na slovenskom trhu práce od iných krajín? Sme v niečom ako Slováci špecifickí?
Možno veľkosťou krajiny, ak porovnávame Slovensko povedzme s krajinami, ktoré majú oveľa viac obyvateľov. Vtedy má headhunter viac možností, resp. vyberá z väčšej skupiny možných vhodných kandidátov.
Na Slovensku je mnoho nielen zahraničných, ale aj domácich firiem, ktoré sú moderné spôsobom riadenia, majú aktuálne technológie, zdravú firemnú kultúru, kde našinci dostávajú priestor na profesnú sebarealizáciu, osobnostný rast a napredovanie.
Čo sú momentálne najčastejšie dôvody, prečo ľudia menia zamestnanie?
Každý sme iný a tým pádom ma každý z nás inú motiváciu, pre ktorú hľadá zmenu. Neustále sa opakujúcimi dôvodmi sú profesionálna sebarealizácia, hľadanie zmyslu v práci, zaujímavý projekt, budovanie firmy na „zelenej lúke“, lepšia firemná kultúra a ako jeden z častých dôvodov je to šéf.
Peniaze nebývajú tým najsilnejším motívom, avšak adekvátne ohodnotenie ide ruka v ruke s niektorým z vyššie spomínaných dôvodov.
Čo by ste poradili ľuďom, ktorí si myslia, že v ničom nevynikajú a ešte nenašli zamestnanie, v ktorom by boli spokojní?
Byť k sebe úprimný je dosť dobrý začiatok. V čom vynikám, aké sú moje talenty, aké sú moje ambície, som flexibilný, som vytrvalý? Niekedy prehnaná motivácia a zároveň chýbajúca sebareflexia spôsobuje nielen vnútornú frustráciu, ale hlavne nenaplnené očakávania.
Mať prípadný vzor je fajn, avšak porovnávať sa fajn nie je. Každý sme sám za seba a ak túžim niečo dokázať, dosiahnuť, bez poctivej práce, prípadne práce navyše to nejde, i keď z času na čas sa to tak môže zdať.
Firmy potrebujú ľudí a ľudia potrebujú firmy. Nie každý má predpoklady, aby bol dobrý manažér, no môže byť skvělou súčasťou tímu, alebo skvelým expertom.
A ak by som mal pocit, že v niečom nevynikám, položil by som si otázku, čo od života očakávam? Sú moje očakávania reálne, mám na to prípadne vzdelanie? Veľmi dôležité je si povedať, zadefinovať konkrétny cieľ. Mám cieľ? Ak áno, akou stratégiou a taktikou sa k tomu cieľu dopracujem? Potrebujem na svojej ceste k cieľu mentora, či kouča? A hlavne nezabudnúť, že ani Rím nepostavili cez víkend a teda že nejaký čas potrvá, kým s veľkou dávkou trpezlivosti, výkonu, pokory niečo vybudujem.
